Zranenia ignorované. Choroby neriešené
Práca na stavbách je nebezpečná aj v normálnych podmienkach. Tu sa však mení na hazard so životom.
Robotníci pracujú bez dostatočného ochranného vybavenia, často dokonca v noci bez svetla. Úrazy sú bežné – pády, zlomeniny, vážne zranenia.
Jeden z nich opísal, ako spadol zo štyroch metrov a vážne si poranil tvár. Napriek tomu mu nebolo umožnené opustiť pracovisko a vyhľadať lekársku pomoc.
Zranenia sa ignorujú. Choroby sa prehliadajú. Dôležitý je len výkon.
Zarábajú stovky, dostanú pár dolárov
Na papieri by sa mohlo zdať, že si robotníci zarobia slušné peniaze. V skutočnosti ide o ilúziu.
Veľká časť ich mzdy – približne stovky dolárov mesačne – putuje priamo severokórejskému režimu. Robotníkom zostáva len približne 10 dolárov v hotovosti, čo je suma, ktorá nestačí prakticky na nič.
Ak vznikne akýkoľvek „nedoplatok“, prenáša sa do ďalšieho mesiaca. Tým vzniká systém, ktorý ich udržiava v dlhovej pasci, z ktorej sa nedá uniknúť.
Pod neustálym dohľadom. Bez kontaktu so svetom
Ich život nekontroluje len práca, ale aj strach. Robotníkov neustále sledujú agenti severokórejských bezpečnostných služieb. Zakázané je komunikovať s miestnymi obyvateľmi, rozprávať sa s cudzincami alebo sa zaujímať o okolitý svet.
„Povedali nám, že vonkajší svet je náš nepriateľ,“ spomína jeden z nich.
Izolácia je absolútna. Sloboda neexistuje.
Zdroj: BBC, NK News, New York Times, SITA AP
Tisíce ľudí ako riešenie pre Rusko
Po vypuknutí vojny na Ukrajine začalo Rusko čeliť nedostatku pracovnej sily. Riešenie našlo v Severnej Kórei. Podľa odhadov boli do Ruska vyslané desaťtisíce pracovníkov, pričom ich počet stále rastie. Pracujú nielen na stavbách, ale aj v továrňach, službách či IT sektore.
Často sú do krajiny privážaní pod zámienkou štúdia, aby sa obišli medzinárodné sankcie.
Obrovský biznis postavený na utrpení
Pre severokórejský režim ide o mimoriadne výnosný systém. Ročne mu prináša až 500 miliónov dolárov. Tieto peniaze však nevznikajú vďaka slobodnej práci, ale vďaka ľuďom, ktorí nemajú na výber.
Ľudia bez hlasu, ktorí sa menia na stroje
Príbehy robotníkov sa líšia v detailoch, no v jednom sú rovnaké – v pocite úplnej bezmocnosti. Dlhé hodiny práce, bitky, špina, hlad, strach a izolácia. To všetko vytvára systém, ktorý ich postupne ničí – fyzicky aj psychicky.
Nie sú vnímaní ako ľudia. Nemajú hlas, nemajú práva, nemajú kontrolu nad vlastným životom. Sú len lacnou pracovnou silou. Strojmi, ktoré vedia rozprávať.
