Európske pravidlá? Formálne splniteľné, realita tvrdšia
Reformovaný fiškálny rámec prijatý v roku 2024 má držať deficit pod 3 % HDP a dlh pod 60 % HDP. Paradoxom však je, že Slovensko môže pravidlá formálne splniť aj pri vysokom deficite.
Podľa odhadov by deficit mohol v roku 2027 dosiahnuť až 6 % HDP a krajina by napriek tomu neporušila pravidlo rastu čistých výdavkov.
Dlh by však mohol už v roku 2028 prekročiť hranicu 70 % HDP. To je úroveň, ktorá vyvoláva otázky o dlhodobej stabilite verejných financií.
Konsolidácia je nevyhnutná. Otázka je – ako?
Odborníci sa zhodujú, že bez konsolidácie to nepôjde. Doterajšie kroky sa opierali najmä o zvyšovanie daní a odvodov. Diskusia o efektívnosti výdavkov však zaostáva.
Ekonomickí analytici upozorňujú, že samotné škrty nestačia. Ak má byť stabilizácia verejných financií dlhodobo udržateľná, musí ju sprevádzať rast ekonomiky. A ten nevznikne administratívnym rozhodnutím, ale v podnikateľskom sektore – vo firmách, ktoré majú prístup ku kapitálu a investíciám.
Slovensko na križovatke
Vláda stojí pred rozhodnutím: uspokojiť sa s formálnym plnením európskych pravidiel, alebo prijať tvrdšie a systémové opatrenia.
Bez nich hrozí ďalší rast dlhu, vyššie úroky a obmedzený manévrovací priestor pri ďalšej kríze.
Rozpočtu dnes chýba takmer 600 miliónov eur. Otázkou nie je, či to je problém. Otázkou je, kto a ako ho vyrieši – a akú cenu za to napokon zaplatíme.
