Slovensko stojí pred vážnym fiškálnym varovaním. Štátnemu rozpočtu chýba takmer 600 miliónov eur a verejné financie sa dostávajú pod tlak, aký tu nebol roky. Najnovšia daňová prognóza hovorí jasne – príjmy zaostávajú, deficit môže rásť a dlh sa nebezpečne približuje k hranici, ktorá už nie je len číslom na papieri.
Podľa februárovej prognózy Inštitútu finančnej politiky bude výber daní nižší, než sa ešte minulý rok očakávalo. Namiesto pôvodne plánovaných 48,1 miliardy eur má štát vybrať približne 47,5 miliardy. Rozdiel? Takmer 600 miliónov eur.
Najväčší problém predstavuje DPH. Štát na nej vyberie o 320 miliónov eur menej, než plánoval. Efektívna sadzba klesla pod 16 %, pričom ešte koncom roka 2022 presahovala 18 %. Signál je znepokojujúci – spomaľuje ekonomika, slabne rast miezd aj spotreba domácností. A podľa upozornení ekonómov sa zhoršuje aj efektívnosť výberu daní.
Deficit môže byť vyšší, než vláda plánovala
Analytici z Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varujú, že deficit môže dosiahnuť až 4,4 % HDP. Vláda pritom rátala so znížením na 4,1 %. Rozdiel predstavuje stovky miliónov eur, ktoré bude treba financovať pôžičkami na medzinárodných trhoch.
A tie dnes nie sú lacné. Vyššie úroky znamenajú vyššie náklady na obsluhu dlhu. Každé ďalšie percento navyše tak znižuje schopnosť štátu reagovať na budúce krízy – či už ekonomické, energetické alebo bezpečnostné.
Problém sa netýka len štátu. Zasiahnuté sú aj firmy a samosprávy
Výpadky sa kopia naprieč celým systémom. Daň z príjmov právnických osôb zaostáva o vyše 123 miliónov eur. Menej sa vyberá aj na dani z príjmov fyzických osôb.
Sociálna poisťovňa eviduje mínus 62 miliónov eur, zdravotné poisťovne ďalšie desiatky miliónov. Obce a vyššie územné celky prídu spolu o 64 miliónov eur.
Negatívny vývoj tak zasahuje celý verejný sektor – od štátu cez poisťovne až po samosprávy.
Európske pravidlá? Formálne splniteľné, realita tvrdšia
