Blízky východ prežíva hodiny, ktoré môžu rozhodnúť o nasledujúcich rokoch. Konflikt medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom už nie je len o jednorazovom útoku či symbolickej odvete. Ide o rozsiahlu, koordinovanú vojenskú operáciu, ktorá zasahuje celé územie Iránu, vyvoláva regionálnu odvetu a zároveň otvára dvere k možným rokovaniam. Svet sleduje, či sa z tejto eskalácie zrodí prímerie – alebo ešte väčší konflikt.
Prezident USA Donald Trump po víkendových úderoch prekvapivo oznámil, že súhlasí s rokovaniami s iránskymi predstaviteľmi. Načasovanie je dramatické – boje pokračujú, rakety lietajú a región je v napätí. Trump hovorí o ochote rokovať, no konkrétny dátum ani miesto zatiaľ neoznámil. Diplomacia tak beží paralelne s bombardovaním.
Masívna operácia a rýchla eskalácia
Spojené štáty spolu s Izraelom spustili rozsiahlu leteckú operáciu, ktorej cieľom bolo ochromiť iránske vojenské kapacity – najmä balistické rakety, sklady munície, logistické uzly a veliteľské štruktúry. Údery zasiahli desiatky cieľov naprieč krajinou a podľa dostupných informácií boli zasiahnuté oblasti vo väčšine iránskych provincií.
Najväčší šok však prišiel z Teheránu. Pri útokoch mal zahynúť najvyšší vodca Iránu, ajatolláh Alí Chámeneí. Podľa iránskych štátnych médií zomrel vo svojej kancelárii.
Zdroj: CNN
Podľa informácií amerických médií ho mesiace sledovala CIA. Operácia mala byť upravená na poslednú chvíľu po tom, čo sa spravodajské služby dozvedeli o stretnutí najvyšších veliteľov v centre Teheránu. Úder, ktorý mal pôvodne prísť v noci, posunuli na ráno – aby zasiahli kľúčových mužov režimu naraz.
Izrael tvrdí, že celkovo eliminoval približne 40 vysokopostavených veliteľov. Medzi mŕtvymi má byť aj bývalý prezident Mahmúd Ahmadínežád.
Izrael medzitým deklaruje, že v operáciách pokračuje aj v týchto hodinách a cieli aj na centrá moci v Teheráne. Podľa izraelských predstaviteľov nejde o jednorazový úder, ale o širšiu kampaň s cieľom oslabiť vojenskú infraštruktúru Iránu na dlhšie obdobie.
Iránska odveta naprieč regiónom
Teherán reagoval okamžite. Iránske revolučné gardy spustili balistické útoky a dronové operácie, ktoré smerovali nielen na Izrael, ale aj na americké základne v Bahrajne, Katare, Kuvajte či Spojených arabských emirátoch. Výbuchy a sirény zaznievali v niekoľkých krajinách naraz.
Irán dokonca tvrdil, že zasiahol americkú lietadlovú loď USS Abraham Lincoln. Pentagon to poprel s tým, že rakety sa k plavidlu ani nepriblížili. Takéto protichodné tvrdenia len zvyšujú informačný chaos, ktorý konflikt sprevádza.
Útoky zasiahli aj civilné objekty. Dubaj, ktorý si roky budoval povesť bezpečnej finančnej a turistickej oázy, čelil požiaru v ikonickom hoteli Burdž al-Arab. Aj keď úrady informovali o rýchlom uhasení požiaru, psychologický efekt bol obrovský – konflikt sa dotkol symbolu stability regiónu.
Ekonomický otras: Hormuzský prieliv takmer stojí
