Európa zbystrila pozornosť. Z Teheránu totiž zazneli ostré slová, ktoré môžu výrazne zmeniť bezpečnostnú situáciu na kontinente. Iránsky režim prvýkrát otvorene naznačil, že v prípade pomoci Spojeným štátom by sa európske krajiny mohli stať legitímnym cieľom vojenských útokov. Tvrdé vyhlásenia prišli priamo z úst jedného z najvplyvnejších mužov iránskeho konzervatívneho krídla Hosseina Shariatmadariho, šéfredaktora režimových novín Kayhan.
Hrozby Iránu
„Vojenské základne európskych krajín, ktoré budú k dispozícii Amerike, sa môžu a musia stať cieľom našich útokov,“ odkázal bez okolkov Teherán. Jeho slová okamžite vyvolali vlnu obáv naprieč Európou.
Irán pritom nehrozí naprázdno. Krajina disponuje jedným z najväčších raketových arzenálov na Blízkom východe. Podľa bezpečnostných analytikov majú viaceré iránske balistické rakety dolet približne 2 000 kilometrov. Niektoré typy, ako Sejjil či Khorramšahr, by pri určitých podmienkach mohli doletieť ešte ďalej. V teoretickom scenári by sa tak do ohrozenia mohli dostať aj veľké európske metropoly.
Ktoré krajiny sú najzraniteľnejší?
Najzraniteľnejší je podľa expertov juhovýchod Európy. Bulharsko, Rumunsko či Grécko sa nachádzajú v pásme, ktoré by iránske rakety mohli zasiahnuť relatívne jednoducho. V hre sú pritom vojenské základne NATO, logistické centrá či americké jednotky rozmiestnené v regióne.
Atmosféru ešte viac vyhrotil predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bagher Ghalibaf. Ten vyhlásil, že Irán „ešte ani nezačal“ a naznačil možné kroky v strategicky mimoriadne dôležitom Hormuzskom prielive. Práve tadiaľ prechádza veľká časť svetových dodávok ropy a plynu. Ak by došlo k eskalácii konfliktu, následky by pocítil celý svet – vrátane Slovenska.
Chaos nie len v regióne
