Home / Zaujímavosti / ŠOKUJÚCE FAKTY, O KTORÝCH SA MLČÍ: Rómovia štát „nestoja“ takmer nič. Mýty padajú jeden po druhom

ŠOKUJÚCE FAKTY, O KTORÝCH SA MLČÍ: Rómovia štát „nestoja“ takmer nič. Mýty padajú jeden po druhom

Mýtus č. 3: Rómom sa nechce pracovať

Asi najčastejšia veta, ktorá rozdeľuje spoločnosť. Áno, len približne 15 percent Rómov pracuje legálne, zatiaľ čo u zvyšku populácie je to okolo 78 percent. Lenže dôvodom nie je lenivosť.

Väčšina Rómov žije v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, kde si prácu nevedia nájsť ani Nerómovia. K tomu sa pridáva diskriminácia – výskumy ukazujú, že Rómovia majú o viac než polovicu nižšiu šancu, že ich pozvú na pohovor.

Práca je pre Rómov prestíž. Problém je, že systém ich opakovane odmieta, až sa vzdajú. Poslanec Pollák ml. spomína prístup štátu, špeciálne Úradu splnomocnenca pre Rómske komunity či ministerstva práce pomerne často aj vo svojich rozpravách v parlamente. Bez zmeny prístupu štátu a zamestnávateľov podľa neho ostane situácia rovnaká.

Mýtus č. 4: Rómovia „zožerú“ sociálny systém

Toto je možno najväčšia lož zo všetkých. Sociálne dávky v okresoch s vysokým počtom Rómov tvoria len jedno percento verejných výdavkov. Pre porovnanie – trinásty dôchodok stojí štát takmer miliardu eur ročne.

Prídavky na rómske deti vychádzajú štát na približne 45 miliónov eur, rodičovské príspevky v okresoch s mnohodetnými rodinami na 95 miliónov. To sú v porovnaní s dôchodkami a inými výdavkami drobné.

Navyše, väčšinu poberateľov dávky v hmotnej núdzi tvoria jednotlivci, nie veľké rodiny, ako si ľudia často myslia. Mnohodetné rodiny tvoria len päť percent poberateľov.

Rómsky problém nie je fiškálny, ale spoločenský

Čoraz viac odborníkov aj politikov sa zhoduje: rómska otázka nie je o peniazoch, ale o prístupe spoločnosti. O tom, či Rómov chceme ako susedov, kolegov, spolužiakov našich detí.

„Nemôžeme hovoriť o integrácii, keď ich zároveň odmietame všade, kde sa objavia,“ zaznieva z úst odborníkov.  Ak spoločnosť neotvorí dvere, nemôže sa čudovať, že ľudia ostávajú za nimi.

Pilotné projekty v obciach ako Spišský Hrhov či Raslavice ukazujú, že zmena je možná. Ale len vtedy, keď existuje dlhodobá vôľa, systematická podpora a zapojenie samotných Rómov.

Tvrdá pravda na záver

Rómska otázka nie je otázkou „vrodených vlastností“. Je to dôsledok historickej chudoby, segregácie a zlyhaní štátu aj majority. A kým sa budeme držať mýtov namiesto faktov, situácia sa nezmení.

Ako hovoria samotní Rómovia v politike: bez zmeny postoja väčšinovej spoločnosti sa žiadna integrácia nepodarí. Otázka teda neznie, či sa Rómovia chcú prispôsobiť. Otázka znie, či im to vôbec dovolíme.

Stránky: 1 2

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *