Strana Sloboda a Solidarita sa v posledných mesiacoch snaží pôsobiť umiernenejšie. Hovorí o dialógu s konzervatívnejšími voličmi, do popredia tlačí bývalé tváre KDH – Alojza Hlinu a Martinu Bajo Holečkovú – a signalizuje, že chce osloviť aj kresťanské publikum. Lenže najnovší personálny krok SaS otvára otázku, ktorú už nejde zamiesť pod koberec.
Do expertného tímu SaS totiž vstúpil diplomat a medzinárodný právnik Ivan Novotný. Odborne silná posila pre zahraničnú politiku – o tom niet sporu. No zároveň ide o muža, ktorý žije v manželstve s iným mužom, diplomatom Metodom Špačekom, a spolu vychovávajú dieťa. Fakt, ktorý je verejne známy a ktorý SaS musela poznať.
A tu sa začína politicky výbušná debata.
Dve tváre SaS?
SaS je dlhodobo liberálna strana. Zároveň však posledné mesiace cielene komunikuje snahu „rozšíriť záber“ a osloviť aj voličov, ktorí sa hlásia ku kresťanským a tradičným hodnotám. Práve Hlina a Holečková mali byť symbolom tohto posunu.
Lenže vstup Ivana Novotného vyvoláva otázku, či ide o skutočnú hodnotovú zmenu – alebo len o šikovný marketing.
Súhlasí Alojz Hlina s tým, že SaS sa môže programovo približovať redefinícii rodiny, ktorú presadzujú progresívne hnutia na Západe?
A aký postoj má Martina Bajo Holečková, ktorá sa roky profilovala ako obhajkyňa tradičných hodnôt?
Budú teraz v strane podporovať adopcie homosexuálnych párov, alebo si každý v SaS „verí, čo chce“?
Nejde o súkromie – ide o signál. Politický.
„Som šťastný otec“
Ivan Novotný sa svojím rodinným životom netají. V otvorenom rozhovore opisuje, ako spolu s manželom vychovávajú syna Edmunda, ako fungujú jasle, rodina, rodičovská dovolenka aj každodenný život dvoch mužov s dieťaťom na Slovensku. Tvrdí, že sa nestretávajú s homofóbiou a že realita bežných ľudí je iná než vybičovaná politická rétorika.
Zároveň otvorene hovorí o tom, že sa so štátom súdi o uznanie ich manželstva a rodičovstva. Inými slovami: ide nielen o osobný príbeh, ale aj o jasnú hodnotovú pozíciu, ktorá má ambíciu meniť legislatívu.
Test dôveryhodnosti
A práve tu sa láme chlieb. Ak chce SaS presvedčiť verejnosť, že sa ideovo rozširuje – a nie iba prefarbuje – mala by jasne povedať, aký postoj zaujíma v kultúrno-etických otázkach. Platí v strane hodnotový pluralizmus, alebo sa ticho posúva k progresívnej agende, zatiaľ čo konzervatívnym voličom sa prihovára len rétoricky?
Voliči majú právo vedieť, či ide o hodnotový kompromis, kde sa odteraz ráta aj s presadzovaním spolužitia dvoch mužov a výchovy detí homosexuálmi – alebo len o účelové politické spojenectvo, v ktorom sa zásadné otázky odsúvajú, aby sa „nerušila kampaň“.
Jedno je isté: vstup Ivana Novotného nie je technická personálna zmena. Je to lakmusový papierik, ktorý ukazuje, kam SaS skutočne smeruje. A odpoveď by si zaslúžili nielen liberáli, ale aj tí voliči, ktorých SaS práve oslovuje s prísľubom hodnotovej umiernenosti.
Otázka teda znie: Ktorá SaS je tá pravá?
