Ruský prezident Vladimir Putin sa opäť postaral o rozruch, keď počas stretnutia s vojakmi vyhlásil, že „vojna je v génoch Rusov“. Týmto výrokom chcel podporiť obraz národa, ktorý sa podľa neho rodí s odvahou a túžbou bojovať za vlasť. Stretnutie prebiehalo v neformálnej atmosfére, Putin držal vojaka za palec a hovoril o dedičstve „Veľkej vlasteneckej vojny“. Symbolika bola jasná – vojna ako súčasť ruskej identity.
Sivá realita
Lenže realita z frontu a ruských kasární tento mýtus rýchlo rozbíja. Podľa dát nezávislého servera Mediazona bolo do konca mája 2024 zaznamenaných takmer 21-tisíc prípadov, keď vojaci porušili vojenské povinnosti. Najčastejšie išlo o úteky bez povolenia, odmietnutie rozkazov či priamo dezertovanie. Až 17-tisíc vojakov už súdy potrestali, mnohí z nich dostali viacročné tresty väzenia.
Za fasádou propagandy sa tak skrýva armáda unavená, demoralizovaná a plná odporu. Niektorí vojaci sa dokonca zámerne zraňujú, aby nemuseli späť na front. Vyšetrovanie odhalilo, že v elitnej 83. výsadkovej brigáde sa viac než 30 mužov postrelilo, aby mohli nahlásiť zranenie z bojov a získať odškodné až 37-tisíc dolárov. Podľa vyšetrovateľov im išlo nielen o peniaze, ale aj o únik z pekla vojny, dovolenku a zdravotné výhody.
Na vine aj dôstojníci
Do celej kauzy sú zapletení aj dôstojníci, ktorí svoju vinu priznali a spolupracujú s vyšetrovateľmi. Ruské vojenské velenie preto čelí narastajúcej panike – počet odmietnutých rozkazov rastie a motivácia vojakov klesá. Nátlak, zastrašovanie a tresty sa stali bežnou praxou, aby sa udržal poriadok a zabránilo masovým útekom.
Zatiaľ čo Putin hovorí o genetickej odvahe, čoraz viac Rusov si uvedomuje cenu, ktorú ich krajina platí za vojnu. Príbehy dezertérov a samopostrelených vojakov sa šíria po sociálnych sieťach aj medzi rodinami na vidieku. Vojna, ktorá mala byť symbolom národnej hrdosti, sa tak pre mnohých stala symptómom strachu, zúfalstva a odporu voči vlastnému režimu.
Putin možno verí, že vojna je v ruských génoch – no zdá sa, že čoraz viac Rusov cíti pravý opak: túžbu prežiť, nie bojovať.
