Kapitánove silné slová: Raz budeme hrdí
Kapitán Tomáš Tatar bojoval nielen na ľade, ale aj s emóciami. „Je to sklamanie. Boli sme tak blízko k veľkému úspechu. Dnes je výsledok veľmi krutý.“
Pripomenul však aj širší obraz. Mladé mužstvo, turnaj s hviezdami NHL, skúsenosti, ktoré sa nedajú kúpiť. „Štvrté miesto nám nikto netipoval. Myslím si, že s odstupom času budeme hrdí.“
Lenže odstup času ešte neprišiel. Teraz bolí každý inkasovaný gól, každý faul, každá premárnená šanca.
„Blbosť“ a premárnená šanca
„Rozhodol gól na 3:1, škoda toho. Dali sme im šancu blbosťou,“ krútil hlavou Miloš Kelemen.
Podobne to videl aj Lukáš Cingel: „Päťdesiat minút sme sa držali. A potom jeden detail rozhodol.“
A práve to bolí najviac – že to nebolo o tom, že by Slovensko nemalo na súpera. Bolo to o momentoch. O pár minútach, v ktorých sa duel definitívne zlomil.
Historická paralela, ktorá mrazí
Pre fanúšikov má tento výsledok aj trpkú symboliku. Rovnako ako na ZOH vo Vancouveri 2010, aj teraz v zápase o bronz proti Fínsku – a opäť bez medaily. História sa zopakovala. Fíni oslavovali ďalší kov, slovenská kabína zostala v tichu.
Hokej však vie byť krutý. Jeden deň ste hrdinovia, druhý deň vám zostane len štvrté miesto. A presne to vystihla veta, ktorá sa môže stať citátom turnaja:
„Byť štvrtý a posledný je to isté.“
