Napätie medzi Slovenskom a Maďarskom prudko rastie. Téma, ktorá desaťročia ležala v historických učebniciach, dnes otriasa politikou na najvyššej úrovni. Benešove dekréty, nová novela Trestného zákona a list adresovaný priamo Bruselu. Nadštandardné vzťahy Roberta Fica a Viktora Orbána čelia vážnej skúške, sú v otvorenom konflikte.
Orbánova poradkyňa píše Bruselu: Slovensko vraj porušuje základné práva
Maďarsko vytiahlo ťažký kaliber. Hlavná poradkyňa premiéra Viktora Orbána pre otázky zahraničných Maďarov Katalin Sziliová sa obrátila priamo na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú. V otvorenom liste žiada, aby Brusel preskúmal novelu slovenského Trestného zákona, ktorá zavádza trest odňatia slobody až do šiestich mesiacov za verejné spochybňovanie Benešových dekrétov.
Podľa Sziliovej ide o vážne porušenie slobody prejavu a základných princípov Európskej únie. Zákon označuje za nejasný, vágnu normu s „zastrašujúcim účinkom“, ktorá môže umlčať verejnú diskusiu. Odvoláva sa pritom na Chartu základných práv EÚ aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej štát nemá trestným právom vynucovať jedinú „historickú pravdu“.
Bratislava reaguje: Rešpektujeme, ale trváme na svojom
Slovenský Úrad vlády na iniciatívu z Budapešti reagoval rýchlo. Oficiálne stanovisko je diplomatické, no pevné. Bratislava zdôrazňuje, že medzi členskými štátmi EÚ existujú mechanizmy na riešenie sporov a Slovensko ich rešpektuje.
„V plnom rozsahu rešpektujeme postup hlavnej poradkyne premiéra Maďarska, ktorá sa obrátila na Európsku komisiu,“ uvádza Úrad vlády SR. Zároveň však dodáva, že vláda vidí dôvodnosť zmeny Trestného zákona a stojí si za tým, že ide o ochranu povojnového usporiadania.
Inými slovami: Brusel nech rozhodne, ale Slovensko cúvať neplánuje.
Zákon prijatý expresne a potichu
Kontroverzná novela prešla v skrátenom legislatívnom konaní v priebehu niekoľkých dní a účinnosť nadobudla koncom decembra. Prezident Peter Pellegrini ju podpísal tesne pred Vianocami, hoci predtým naznačoval, že problematické ustanovenia by mohol vetovať.
Podpis mal okamžité následky. Na protest odišiel z prezidentského tímu poradca Krisztián Forró, bývalý predseda Maďarskej aliancie. Generálny prokurátor Maroš Žilinka aj opoziční poslanci už avizovali, že zákon napadnú na Ústavnom súde.
Protesty, študenti v uliciach a rozdelené Maďarsko
Téma preskočila hranice aj do maďarskej vnútornej politiky. V Budapešti protestovali študenti, časť demonštrantov sa zhromaždila aj pred slovenským veľvyslanectvom. Líder opozičnej strany TISZA Péter Magyar ostro kritizoval slovenskú vládu a zároveň obvinil Orbánovu stranu Fidesz, že v Európskom parlamente blokovala tvrdší postup proti Bratislave.
Samotný Viktor Orbán zatiaľ volí opatrnejší tón. Pripomenul, že maďarské právo trestá popieranie len v prípade holokaustu a naznačil, že o téme bude hovoriť priamo s Robertom Ficom, keď si „vyjasní všetky okolnosti“.
Kto to celé spustil? Progresívne Slovensko
Celý spor má však hlbšie politické korene. Tému Benešových dekrétov otvorilo ešte v novembri 2025 Progresívne Slovensko počas výjazdového rokovania v Komárne. Hnutie hovorilo o zmierení s maďarskou menšinou a o princípe „vyhasnutosti“ dekrétov – nie o ich zrušení.
Vládna koalícia však túto iniciatívu odmietla a premenila ju na politický boj. Premiér Robert Fico obvinil opozíciu zo zrady národných záujmov a výsledkom bola expresná novela Trestného zákona. Tá mala dekréty „ochrániť“, no namiesto upokojenia situácie rozpútala medzinárodný konflikt.
Konflikt bývalých kamarátov Fica a Orbána?
Zatiaľ čo Bratislava hovorí o ochrane historického odkazu a Budapešť o porušovaní základných práv, Brusel sa ocitá v úlohe rozhodcu. Európska komisia bude musieť posúdiť, či slovenský zákon neprekračuje hranice práva EÚ.
Jedno je isté: Benešove dekréty sú späť v centre pozornosti a nadštandardné slovensko-maďarské vzťahy čelia skúške, akú už roky nezažili. Výsledok môže ovplyvniť nielen politiku doma, ale aj postavenie Slovenska v Európskej únii.
