Slovensko prišlo o výnimočného človeka. V noci navždy odišiel Otto Šimko, jeden z posledných žijúcich priamych svedkov holokaustu, účastník Slovenského národného povstania a muž, ktorý sa celý život nebál povedať pravdu – bez ohľadu na následky. Dožil sa 101 rokov.
Jeho smrť zanechala prázdne miesto medzi čestnými, ktoré sa len ťažko bude dať zaplniť.
Prežil holokaust len zázrakom. Smrti ušiel viackrát
Ako mladý Žid čelil počas druhej svetovej vojny tomu najhoršiemu, čo si človek dokáže predstaviť. Deportácii do vyhladzovacích táborov sa vyhol len vďaka falošným dokumentom a nezištnej pomoci druhých. Jeho rodina skončila v koncentračnom stredisku v Žiline, neskôr v pracovnom tábore vo Vyhniach.
Smrť bola neustále nablízku. A predsa prežil.
Keď prišla chvíľa boja, neváhal. Zobral zbraň a išiel do Povstania
V auguste 1944 sa Otto Šimko aktívne zapojil do Slovenského národného povstania. Stal sa členom 9. liptovského partizánskeho oddielu a bojoval proti nacizmu so zbraňou v ruke.
Padol do zajatia, prešiel tvrdými výsluchmi, väzením a len náhodou unikol smrti, keď ho pre chorobu presunuli do vojenskej nemocnice – odkiaľ ušiel. Zvyšok vojny prežil v úkryte až do oslobodenia.
Komunistov sklamal. Pravdu povedal nahlas – a zaplatil za to
Po vojne vyštudoval právo na Univerzite Komenského a pracoval ako právnik, novinár a redaktor. Spočiatku veril, že komunizmus prinesie spravodlivosť. Rýchlo však vytriezvel.
Režim ho označil za nepriateľa, pripravil ho o prácu, sledoval ho a založil naňho spis. Vyštudovaný právnik skončil pri sústruhu, neskôr ako vychovávateľ. Ani normalizácia ho nezlomila – nikdy neuhol pred mocou.
Aj v 101 rokoch mal jasno: agresora treba zastaviť
