Kým dnes Matúš Šutaj Eštok rozhoduje o polícii, zákonoch a fungovaní štátu, ešte pred pätnástimi rokmi písal bakalársku a diplomovú prácu na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Texty, ktorými získal titul bakalár a neskôr aj magister, dnes vyvolávajú vážne otázky – nie pre to, že by boli otvoreným plagiátom, ale pre to, ako vznikli a čo v nich vlastne je – a čo v nich chýba.
Bakalárska práca: všeobecné frázy, internet z roku 2009 a cudzie myšlienky
Bakalárska práca Matúša Šutaja Eštoka z roku 2009 niesla názov Internet ako prostriedok masovej komunikácie v súčasnej spoločnosti. Mala 33 strán a venovala sa internetu, elektronickej komunikácii, informatizácii štátu a takzvanej netikete.
Už na prvých stranách zaujme štýl – text je plný všeobecných vyhlásení, opisov známych faktov a definícií, ktoré pôsobia skôr ako prepis skrípt a učebníc než ako samostatná študentská práca. Veta o tom, že „pracovný deň sa začína zapnutím počítača a kontrolou e-mailovej schránky“, sa stala najznámejšou pasážou bakalárky – no zároveň jednou z mála, ktoré si čitateľ zapamätá.
Podľa zistení pri porovnávaní s literatúrou sa v práci nachádzajú celé pasáže prevzaté zo skrípt Právo informačných a komunikačných technológií, ktoré v tom čase slúžili ako učebný materiál. Texty síce formálne pôsobia odborne, no vlastný autorský prínos je minimálny.
Problémom majú byť aj nepresné a chybné citácie – odkazy na knihy, v ktorých sa citované pasáže vôbec nenachádzajú, alebo sú prevzaté z úplne iných zdrojov.
Školiteľ, ktorý sa stal kolegom
Bakalársku prácu viedol Boris Susko – v tom čase pedagóg na Právnickej fakulte UK, dnes minister spravodlivosti. Zaujímavé je, že práve zo skrípt, na ktorých bol Susko spoluautorom, sa mali do bakalárky dostať celé pasáže.
Či si školiteľ všimol, že jeho študent používa texty zo skrípt, ktoré pomáhal písať, dnes nevie posúdiť. Sám tvrdí, že si na študenta ani na jeho prácu nepamätá.
Diplomová práca: viac citácií než vlastných viet
Ak bakalárska práca pôsobí ako učebnicový prehľad, diplomová práca ide ešte ďalej. Téma Právna úprava doménových mien má 55 strán, no podľa viacerých vysokoškolských pedagógov sa javí ako čistý kompilát – teda práca, ktorá síce cituje zdroje, ale prakticky neprináša vlastnú analýzu, hodnotenie či nový pohľad.
Diplomovka je podľa nich „vyskladaná“ z citátov z kníh, skrípt a internetových zdrojov. Citácie dominujú textu natoľko, že miestami je ťažké rozoznať, kde sa končí cudzí autor a kde začína samotný študent.
Smernica Univerzity Komenského pritom vyžadovala, aby diplomová práca bola „na úrovni vedeckej štúdie“ a prinášala prínos pre odbor. Práve to však v práci Šutaja Eštoka pedagógovia postrádajú.
Záver, ktorý nič neuzatvára
Zvlášť problematicky pôsobí samotný záver diplomovej práce. Namiesto zhrnutia výsledkov a naplnenia cieľov obsahuje odkopírované odseky z predchádzajúcich kapitol. Inými slovami: záver neprináša nové myšlienky, iba opakuje to, čo už bolo napísané.
Aj tu sa objavujú nepresnosti v citáciách, ktoré nesedia s literatúrou uvedenou v poznámkach pod čiarou.
Prešlo to systémom – a tým to skončilo
Matúš Šutaj Eštok sa na FB bráni, že diplomová práca prešla antiplagiátorským systémom a bola riadne obhájená so známkou A. Formálne je to pravda.
Lenže antiplagiátorský systém z roku 2011 bol v tom čase neúplný a deravý. Chýbali v ňom celé skriptá a odborné publikácie, z ktorých sa dalo preberať bez toho, aby systém niečo odhalil. Práve na tento problém neskôr doplatili aj iní politici, ktorých práce systém „čisto“ pustil, no odborníci ich označili za plagiáty alebo kompiláty.
Titul bez otázok – otázky bez odpovedí
Bakalárska aj diplomová práca Šutaja Eštoka mu otvorili dvere k magisterskému titulu a politickej kariére. Dnes sa k nim vracia pozornosť – nie preto, že by boli otvoreným podvodom, ale preto, že nespĺňajú to, čo by sa od vysokoškolských prác očakávalo.
Sú to práce, ktoré formálne prešli systémom, no obsahovo vyvolávajú pochybnosti. Práce, ktoré viac opisujú a citujú, než myslia a analyzujú. A práce, ktoré dnes vrhajú tieň na akademickú minulosť jedného z najvplyvnejších mužov vlády.
Otázka už neznie, či titul získal legálne. Otázka znie, či by s takýmito prácami uspel aj dnes.
